Nápad je len kľúč, cesta k úspechu je vízia

Jozef Klein, CEO Asseco Central Europe

Globálny softvérový gigant Asseco oslavuje 30 rokov na trhu. O strategických výzvach,
pred ktorými Asseco stojí v súčasnosti a stálo v minulosti, hovorí Jozef Klein, CEO Asseco Central Europe.

Asseco pôsobí na medzinárodnom trhu vyše 30 rokov, keď sa obzriete naspäť, čo ste spravili dobre?

Základy Asseco vznikli v 90 rokoch prácou pre klientov z bankového sektora. Za kľúčový moment v ďalšom vývoji spoločnosti ASSET Soft, predchodcu dnešného Asseca, považujeme udalosti roku 2001, keď do Čiech a na Slovensko vstúpila skupina Erste Bank a sprivatizovala Českú a Slovenskú sporiteľňu. Dodávateľom softvéru sporiteľne vtedy bola „malá“ slovenská softvérová firma ASSET Soft. V centrále vo Viedni vnímali našu slovenskú firmu ako riziko. Core systém chceli mať pod vlastnou kontrolou.

A tak sme spolu s Erste Bank vytvorili joint-venture, do ktorého sme vyčlenili všetky aktíva. Presunuli sme sem zdrojové súbory, produkty, riešenia, infraštruktúru a ľudí. Presunuli sme tak aj viac ako polovicu našich obratov. Výsledkom bolo, že v roku 2002 vo firme zostali dve tretiny ľudí, ale menej ako polovica výnosov a hospodárskeho výsledku.

Vtedajší akcionári sa pýtali: „Ako ďalej?“. Prišli zahraniční investori, ktorí chceli kúpiť našu firmu. To by znamenalo stratu identity, ukončenie kontinuity a možný odchod zamestnancov.

Jedným z investorov, ktorí v tomto období zaklopali na dvere, bol aj pán Adam Góral z poľskej firmy COMP Rzeszów. Práve on nás od prvého stretnutia motivoval: „Pozrite sa, čo ste dokázali na Slovensku. Aj my v Poľsku máme podobnú firmu. Spojme sa a ukážme celému svetu, že u nás sú ľudia, ktorí dokážu vybudovať stredoeurópsky softvérový dom.“ V roku 2004 sme vytvorili akcionárske spojenie. Poliaci kúpili 55% a nám ostalo 45%. Vznikol most medzi minulosťou a budúcnosťou a aj dnešný názov Asseco, pričom prvé 4 písmená sú z pôvodného názvu Asset Soft, tie ďalšie “co“ sú z názvu COMP Rzeszów. Toto bolo správne rozhodnutie. Vravievam, že veľké veci robia len ľudia s víziami a energiou, ktorí sú zároveň ochotní prinášať obete. Taký je Adam Góral, prezident celej skupiny Asseco.

Aké strategické rozhodnutie bolo pre vás najnáročnejšie?

Nápad vytvoriť silný medzinárodný softvérový dom vyžadoval aj expanziu do zahraničia. Potrebovali sme peniaze. Bankové úvery úročené okolo 15-18% niesli riziko, ak by sa firme nedarilo. Preto sme sa rozhodli emitovať nové akcie. Následne ich ponúknuť zahraničným investorom predajom akcií na burze. Najprv to skúsili Poliaci na Varšavskej burze cenných papierov a boli úspešní. Keďže slovenská burza v tom čase nemala dostatočnú kredibilitu, išli sme tiež na Varšavskú burzu. Vyvinuli sme maximálne úsilie, aby sa slovenská legislatíva v tejto oblasti prispôsobila európskej, a všetky dotknuté inštitúcie (Národná banka Slovenska, Centrálny depozitár, Slovenská burza) zosúladili svoje procesné úkony potrebné na priame upisovanie akcií slovenskej firmy ASSET Soft na zahraničnej burze vo Varšave. Bol to zložitý proces. Počas roadshow vo Varšave, Viedni a Frankfurte, ktorá trvala viac ako dva týždne, sme prezentovali našu víziu a pokúšali sa presvedčiť o atraktivite našej firmy. Investori si totiž nekupujú minulosť, ale budúcnosť. Vo Varšave sme uspeli ako prvá zahraničná firma. Získané peniaze sme použili na expanziu. Dnes sme v 50 krajinách, je nás 27 tisíc a obrat celej skupiny je 2,5 miliardy eur.

To je dlhodobá cesta k úspechu. Dnes vďaka startupom vidíme skôr rýchle vystrelenie nahor. Aký je váš pohľad na tieto dve cesty k úspechu?

Keď v minulosti vznikali firmy, ich cieľom bolo zarábať, budovať pevné základy, dlhodobo prinášať pridanú hodnotu pre zákazníkov a zamestnávať ľudí. Teraz ak majú ľudia nápad, vytvoria start up. Ich cieľom často nie je umiestniť produkt na trh a rozvíjať ho, aby dosiahli bod zlomu a začali zarábať minimálne na svoje náklady, ale chcú získať finančnú investíciu. Neskoro zistia, že produkt nie je konkurencieschopný a udržateľný. Startupy sa potrebujú naučiť, ako byť entrepreneur, podnikateľ. Nápad je kľúč, ale je potrebné mať aj jasnú víziu ako dostať produkt na trh a uspieť.

Pandémia ukázala dôležitosť digitalizácie. Ako túto situáciu vnímate?

Lepším riadením zdrojov by bola digitalizácia na oveľa vyššej úrovni. Štát šetrí, lebo nevie, aká bude budúcnosť. Je jasné, že aj pandémia poznačila našu ekonomiku. Silný dopad na ekonomiku však majú aj rozhodnutia vlády. Negatívny dopad je viditeľný vo všetkých ekonomických segmentoch vrátane bankovníctva a poisťovníctva. Aj IT firmy musia meniť svoje zámery a optimalizovať svoje zdroje, aby prežili. Dokonca nemalá časť z nich bude musieť pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov. Jednou z vecí, ktorú musíme urobiť na to, aby sme sa pohli dopredu, je profesionalizovať prácu ľudí, ktorí rozhodujú o čerpaní verejných zdrojov a zdrojov EÚ. Je potrebné vytvoriť rýchle akčné tímy v rezortoch, ktoré začnú pripravovať projektové zámery, budú ich zhmotňovať do prípravy tendrov a spúšťať ich čo najrýchlejšie tak, aby zabezpečili inováciu a pokračovanie digitalizácie. Bez toho nie je možné, aby sa ekonomika zrevitalizovala.

Forbes (SK), strana 84,  6. 8. 2020