Šéf Asseco prezradil najnovšie plány. Chce kupovať spoločnosti, ktoré dávajú zmysel
Naším cieľom nie je zvyšovať počet krajín, kde pôsobíme, ale kupovať spoločností, ktoré dávajú zmysel, hovorí Jozef Klein, predseda Predstavenstva Asseco Central Europe.
Vaša spoločnosť zvažuje vstup na burzu Nasdaq. Ako to momentálne vyzerá?
Naše plány sa menia v čase. To, čo poviem dnes, sa môže v nasledujúcich dňoch meniť. Nie zásadne, no korekcie môžu nastať. Zmeny pochopiteľne nie sú závislé len od nás a od internej diskusie vo firme, ale aj od podmienok na trhu. Ako trh vníma Asseco, ako trh vníma IT, ako vníma perspektívu robenia biznisu a nakoniec návratnosť investičných krokov investorov.
Asseco je však kótované už na troch burzách.
Jedna je varšavská prostredníctvom centrály v Poľsku a prostredníctvom dvoch satelitov Asseco Biz nis Solutions a Asseco South Eastern Europe. Ďalej sme kótovaní na Tel Aviv Stock Exchange prostredníctvom svojej dominantnej entity, ktorá sa volá Formula Systems, a v rámci dualistingu bola Formula kótovaná na Nasdaq. Toto je aktuálny stav.
Práve pre plánovaný vstup na Nas daq ste sa rozhodli sprehľadniť svoju štruktúru. Ako bude proces vyzerať?
Naša skupina vznikala rôznymi akvizíciami v rôznych krajinách a niekedy sa mohlo vytvoriť zdanie, že firemná štruktúra je komplikovaná. Vždy však išlo o cenu verzus výkon, pridanú hodnotu, to, čo poskytuje trh, a tak ďalej. V istej chvíli sme sa rozhodli, že celú skupinu skonsolidujeme a rozdelíme ju na tri piliere. Pilier Poľsko, lebo samotné Poľsko je dostatočne veľké. Potom entita v Izraeli, ktorá pôsobí primárne v Amerike, Kanade, Japonsku, Indii a v štátoch, ktoré sú viac blízke Izraelu a viac vzdialené nám. A potom zvyšok sveta, ktorý sme nazvali Asseco International. Rozhodli sme sa, že centrálu Asseco International urobíme tu v Bratislave. Z rôznych dôvodov, ktoré sú tak politické, ako aj ekonomické. Dôvodom je aj fakt, že celú skupinu založili Slováci v spolupráci s Poliakmi.
Bol Nasdaq voľbou číslo jeden?
Povedali sme si, že naším cieľom je ísť na Nasdaq. Najskôr sme hovorili o frankfurtskej burze, londýnskej, francúzskej, švédskej, nórskej, dokonca aj izraelskej. Nakoniec sme si povedali, že Nasdaq je to, čo chceme. Jedna vec je však zámer a druhá realita. Realita je daná tým, aká je valuácia firmy. Táto entita tu na Slovensku, nie International, už raz bola na varšavskej burze, ale my sme ju stiahli. Keď sme robili konsolidáciu, tak sme si povedali, že vytvoríme skupinu s názvom International pre celý svet s výnimkou Izraela a s výnimkou Poľska. S ňou pôjdeme na atraktívnejšiu burzu, kde bude valuácia atraktívnejšia pre oblasť IT a obzvlášť aj pre nás, keďže sme z východného trhu.
Firmy vstupujúce na burzu dosahujú rôzny stupeň valuácie. Aký je váš cieľ?
Najali sme si rôzne poradenské služby, ktoré prichádzali z Ameriky či Anglicka, a tie nám vysvetlili, že ak chceme valuáciu, ktorá bude pätnásť plus, teda 15-násobok čistého zisku, musíme urobiť niekoľko krokov. Pätnásť plus je minimum. Naša ambícia je niekde na úrovni 18 až 20. Sú firmy, ktoré majú 50 plus. Nemyslím si, že sme takáto silná firma. Snom by bola valuácia na úrovni 22, ale ak by to bolo aj 18, už by to pre nás malo zmysel.
Čo musíte urobiť, aby bolo zhodnotenie čo najvyššie?
Investori očakávajú, že budeme pre nich čitateľnejší a oveľa viac akcionársky konsolidovanejší. Celá stratégia Asseco je nastavená na federatívnom princípe. To znamená, že zväčša nakupujeme vo firmách majoritu, nie sto percent, a to preto, aby minoritní vlastníci pokračovali v lokálnom biznise a mali rozhodovacie právomoci, respektíve aby boli motivovaní pokračovať v biznise. Pre investorov je však takáto štruktúra menej transparentná a menej čitateľná. Ak totiž kúpime firmu na zahraničnom trhu, napríklad 55 percent, tak zahraniční akcionári sú primárne motivovaní na orientovanie na svoj vlastný trh, na ktorom pôsobia. Menej ich zaujíma skupina v Poľsku, na Slovensku, v Česku, Dánsku, Amerike, kdekoľvek. Svojou činnosťou nemusia robiť všetko pre to, aby Asseco rástlo. Robia všetko pre to, aby rástla ich domáca entita. Ak chceme však získať vyššiu evaluá ciu, musíme mať konsolidovanú štruktúru. Musíme vykúpiť minoritné akcie, je zbytočné nakupovať ďalšie firmy do portfólia.
Ako teda chcete postupovať?
Logickejšie je vykúpiť firmy, ktoré už máme v portfóliu. To znamená, že musíme získať investorský balík na vykúpenie firiem v našom portfóliu. Tiež je nám jasné, že ak sme softvérová firma s množstvom riešení v portfóliu, tak naše ohodnotenie bude nižšie. Ak by sme však boli sústredení na jednotlivé oblasti, ako napríklad poistenie, tak by sme boli čitateľní a investori by si vedeli urobiť prieskum trhov v danej oblasti. Ak by sme robili zdravotníctvo alebo bankovníctvo, tak by sme boli tiež ľahšie čitateľnými. Z toho vyplýva že treba spraviť vertikálnu integráciu, konsolidovať náš biznis po konkrétnych oblastiach. Poistenie, bankovníctvo, zdravotníctvo, a tak ďalej. Konsolidácia je aktuálne pre nás prioritou číslo jeden. Akcionárska aj odvetvová.
To znamená, že aktuálne budete vykupovať menších akcionárov a zároveň tým sprehľadníte svoj biznis?
Nie úplne. To, čo ste pomenovali, sú hlavne odporúčania našich poradcov. Musíme tieto fakty vnímať v celom kontexte. Len čo vykúpime aj minoritných akcionárov, ktorí sú aktívnymi manažérmi, stratia motiváciu. Problém sa dá však pomerne jednoducho vyriešiť. Konkrétne jednoduchou výmenou akcií. To znamená výmena akcií niekde na úrovni regiónu alebo nejakej firmy tak, aby vyrástli vyššie a daní akcio nári sa stali akcionármi vyššej entity. Na to sú rôzne nástroje. Tam, kde nie sú akcionári aktívni, to nemá zmysel vymieňať, pretože nie sú aktívni v biznise a pre nás má väčší zmysel dané akcie odkúpiť. Tam, kde sú aktívni, je pre nás lepšie akcie zameniť alebo im ponechať manažérske akcie.
Nie je prekážkou už aj vaše pôsobenie na iných burzách?
Je. Preto bude potrebný výkup akcií. Ide o komplikovaný proces, kde musíme poskytnúť bonus minimálne na úrovni 15 až 20 percent, aby bol ich výkup zaujímavý, čo pochopiteľne celý proces predražuje.
Dá sa aj časovo odhadnúť, kedy by ste mohli vstúpiť na burzu?
Regulácie na burze Nasdaq sú veľmi prísne. Celý proces odhadujeme minimálne na 12 mesiacov.
Kedy by sa daný proces mohol začať?
To neviem odhadnúť. Samotný vstup je totiž jedným z variantov. Na stole máme aj ďalšie, no o tých by som aktuálne nerád hovoril, keďže sú príliš z našej kuchyne. Ako som však spomenul, prípadný vstup závisí od množstva premenných. Napokon to nemusí byť Nasdaq. Môžeme skončiť na londýnskej či frankfurtskej burze. Faktom však zostáva, že najdôležitejší je pre nás rast spoločnosti. Chceme získať nových zákazníkov, ich dôveru a, samozrejme, potrebujeme inovatívne produkty, s ktorými budeme zarábať. Chceme rásť a aj naďalej robiť zmysluplné akvizície a aj vstúpiť na burzu. Musíme všetko synchronizovať.
Hovoríte o inovatívnych produktoch. O ktorý sa aktuálne najviac opierate?
Primárny biznis je pre nás aktuálne ERP – Enterprise Resource Planning. Ide o podnikateľské riešenie, ktoré má každá biznisová entita. Je to systém, vďaka ktorému majú firmy pod kontrolou účtovníctvo, personalistiku, controlling, finančné plánovanie, logistiku, sklady a podobne. V strednej Európe sme v tomto segmente, ak odhliadneme od systému SAP, číslo jeden. ERP robíme v Poľsku, na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku, v Taliansku, Guatemale a celkovo nám to robí okolo 150 miliónov eur. Chceme sa však rozšíriť do ďalších krajín. Preto by sme chceli vytvoriť samostatnú entitu, ktorá sa bude zaoberať len ERP biznisom. Kvôli tomu sme vytvorili Asseco Enterprise Solutions. Celý biznis dáme pod jednu strechu a sprehľadníme akcionársku štruktúru. Pre úplnosť dodávam, že prvý pilier už máme. Volá sa payment a budujeme ho ako samostatnú entitu. Vedie ju jeden človek z Poľska, ktorý má na starosti celý Balkán. Druhým pilierom je ERP a začíname uvažovať nad tretím pilierom, ktorý sa bude zaoberať bankingom alebo zdravotníctvom. Keď urobíme toto všetko, nastane čas vstúpiť na burzu. Vďaka týmto krokom totiž budeme pre investorov atraktívnejší, naše ohodnotenie bude vyššie, a tým budeme mať aj šancu na čo najvyššiu valuáciu.
Pôsobíte na desiatkach trhov. Ako vidíte ďalšiu expanziu?
Aktuálne pôsobíme vo viac ako 50 krajinách prostredníctvom našich centrál a relevantných pobočiek. A to nehovorím o krajinách, kde máme napríklad len štyroch ľudí. Ide síce o naše obchodné zastúpenie, ale nepočítame to ako miesto, kde sme relevantným hráčom. Naším cieľom teraz už nie je zvyšovať počet krajín, kde pôsobíme, ale robiť akvizície spoločností, ktoré dávajú zmysel.
Čo to znamená, robiť akvizície spoločností, ktoré dávajú zmysel?
Investovanie do regionálnych startupov. Aj o nejaký čas k nám prídu zaujímaví partneri z Arménska, kde zatiaľ nepôsobíme, a pre nás je to regionálny startup práve preto, že naše produkty môžu byť atraktívne pre daný trh. Ďalej posilňujeme našu pozíciu v produktoch, ktoré už máme. Ako príklad uvediem banking, ktorý pre nás robí 35 percent obratu, a je pre nás oveľa zaujímavejšie získavať firmy, ktoré sú z oblasti bankovníctva, pretože získame okamžité referencie. Taktiež získavame trh a posilňujeme našu pozíciu. Na druhej strane nemôžeme kupovať konkurenčné produkty, pretože potom máme v rámci podniku toľko konkurencie, že máme problém sami so sebou.
Považujete akvizíciu za najlepšiu investíciu v tomto silne konkurenčnom odvetví?
Akvizícia je len začiatok investície. Vy dáte peniaze, kupujete si budúcnosť a ľuďom, pôvodným akcionárom, ste zaplatili za ich minulosť. V mnohých prípadoch však ide o viac. Ide o križovanie kultúr, manažérskych štýlov a jazykov. Kúpiť akcie niekoho znamená, že peniaze miniete ihneď. V našej oblasti, teda v oblasti softvéru, však nekupujete stroje, hardvérové zariadenia, autá, domy. Kupujete ľudí, ich know-how, ich referencie. Ak vám ľudia z biznisu odídu, nekúpili ste nič. Máte totiž referencie a kontakty, no nemáte to s kým urobiť. Ide o dielo. Ak vymeníte pôvodného autora, náhradník nebude mať jeho autorský cit a nebude schopný dané dielo dokončiť.
Stalo sa vám v minulosti niečo podobné?
V Maďarsku naši akcionári, hneď ako sa im skončila akcionárska doložka, si založili novú firmu a zobrali si so sebou väčšinu ľudí. Pochopiteľne, ľudia, ktorí nám zostali, neboli pre spoločnosť kľúčoví, my sme potom nedokázali okamžite pokryť naše kontrakty. V Rakúsku sa nám stal prípad, kde bol prvý rok fungovania v poriadku a na ďalší si od nás pýtali peniaze alebo končia. Nakoniec sme museli hľadať spôsoby, ako sa rozísť. Stali sa nám síce nepríjemné veci, no treba dodať, že sme spravili množstvo podarených akvizícií. Polovica z akvirovaných spoločností funguje tak, ako sme očakávali, 40 percent z nich beží lepšie, ako sme očakávali, a zvyšok beží slabšie. Vďaka toľkým akvizíciám sme však dané riziko diverzifikovali.
finweb.hnonline.sk, 9.2.2020, Róbert Turza