Vybrať región
sk
  • SK
  • CZ
  • EN
Vytlačiť

Keď biznis funguje na víziách

Firma si podľa Jozefa Kleina, predsedu predstavenstva Asseco Central Europe na Slovensku i v Česku, nemôže dovoliť žiť zo dňa na deň a z mesiaca na mesiac hľadať obchody. „Máme zámer stať sa európskym a možno aj svetovým lídrom,“ prízvukuje celkom vážne.
 
* Pri všetkej úcte nie ste mladík, ale pôsobíte v informačných technológiách, čo nesedí so stereotypom kultu mladosti. Existuje alebo je to len mýtus? Aké miesto má v informačných technológiách skúsenosť?
 
Keď som skončil školu, išiel som bez okľuky do IT. Študoval som matematickú informatiku a teoretickú kybernetiku. Nezmenil som sektor, ale vždy ráno pri holení sa pýtam toho pána v zrkadle, či ešte ostane.
 
* Ako odpovedá?
 
IT nie je len programovanie, ako si veľa ľudí predstavuje. Je to aj veľa obchodu, analýz, konzultácií, manažérskych aktivít a povinností. Skúsenosti, ktoré som nazbieral od skončenia školy, ma nepredurčujú sedieť za počítačom dvanásť hodín denne a programovať. Asi by som to už ani nedokázal, teda nedokázal držať tempo zarovno s mladými. Prestal som byť programátorom nie preto, že to neviem, ale preto, že vnútorne cítim, že mám schopnosti pre manažovanie a vedenie. V tomto zmysle inklinujem k tomu, čo robí Adam Góral (strategický akcionár poľskej časti firmy Asseco - pozn. Profit), ktorý je úžasný človek, stratég. Takže zhrnuté a podčiarknuté: okrem toho, že potrebujeme programovať a vyvíjať produkty pre klientov, potrebujeme aj tvoriť budúcnosť.
 
* Je v tomto smere skúsenosť konkurenčnou výhodou?
 
Myslím si, že áno. Budúcnosť môžeme robiť s Adamom Góralom aj preto, že poznáme históriu IT. Kolega je stratég „bez akejkoľvek budúcnosti“ a ja som rád, že s ním môžem pracovať a podieľať sa na strategických rámcoch skupiny Asseco.
 
* Myslíte, že mladí ľudia by to nedokázali?
 
Tak som to nepovedal! Dávame skupine svoju skúsenosť, ale keby sme mladým neverili a nedali im príležitosti, tak môžeme celý biznis zabaliť.
 
* Dokedy sa človek dokáže pozerať smerom dopredu?
 
To keby som vedel. Mal som vlani päťdesiatku a tuším, že každý rok po tomto medzníku je už dole kopcom, ale necítim sa starý. Vpredu vidím možno iné veci ako tridsiatnik, prinajmenšom ich už dokážem inak hodnotiť.
 
* Hovoríte, že robíte stratégiu. Čo si pod tým treba predstaviť?
 
Počas krízy firmy denne bojujú o prácu a tržby, aby pokryli náklady a zaplatili zamestnancov a keď vytvoria pridanú hodnotu v podobe zisku, tak je to dobre. Pre nás je dôležité, okrem každodennej rutiny a operatívy, pozerať sa aj dopredu na budúcnosť firmy. Máme vyše tisícpäťsto zamestnancov len na Slovensku, v Česku a Maďarsku, prácu budú potrebovať aj o mesiac, aj o rok. Nemôžeme si dovoliť, a ani to tak nechceme, žiť zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac hľadať obchody. Chceme firmu posunúť ďalej. Máme zámer stať sa európskym, možno aj svetovým lídrom. Preto potrebujeme víziu, postupnosť krokov, ktoré chceme postupne dosiahnuť. Ciele si určujeme na dva, tri roky dopredu, v tejto chvíli sa ďalej nedá dovidieť a v súčasnej hospodárskej situácii na Slovensku, v Európe a celom svete to vlastne ani nie je potrebné.
 
* Je iste dobre naplánovať si ciele, ale samo o sebe to ešte neznamená úspešnú budúcnosť.
 
Musíme dôkladne poznať každú z našich firiem, každú krajinu, kde pôsobíme, každý jazyk, schopnosti a kompetencie ľudí. Stratégia sa tvorí tým, že máme radu riaditeľov, ktorá pravidelne brainstormuje, diskutuje, prináša znalostnú bázu. Spoločne potom vyhodnocujeme, čo by pre nás mohlo byť o tri roky zaujímavé a užitočné.
 
* Nie je to tak, že necháte ľudí vyrozprávať sa a napokon aj tak robíte veci po svojom?
 
Napríklad Adam Góral, ktorý je v našej skupine mužom číslo jeden, na stretnutí predstavil svoj pohľad na problém a navrhol riešenie. Potom sme dlho, dlho diskutovali a skončilo to tak, že z pôvodného návrhu neostalo nič, našli sme spolu veľmi originálne a efektívne riešenie. Možno by bolo ľudsky pochopiteľné, keby sa šéf cítil dotknutý alebo nerešpektoval názory kolegov. Tak to nie je a myslím si, že práve preto sme dnes tam, kde sme, preto sme prinajmenšom neprehliadnuteľná spoločnosť. Pri hľadaní postupov fungujeme na stopercentnom konsenze. To znamená, že ak by ktorýkoľvek z regionálnych šéfov bol proti nejakému riešeniu, tak ho neprijmeme.
 
* Ale vo firemnom svete sa používajú aj príkazy, s ktorými sa nemusia všetci stotožniť.
 
Iste, ale nie v štruktúre, akú sme vytvorili my. Je bežné, že spoločnosť vytvára svoje podniky, stopercentné dcérske firmy v iných krajinách. Skupina Asseco vznikla tak, že sme kupovali majoritu vo firmách a kúpou sme získavali odborné kompetencie a manažérske spôsobilosti ľudí, ktorých nechceme stratiť. Nefungujeme teda na príkazoch. Prirodzene sú veci, kde máme štandardy, ktoré každá z našich firiem musí používať. Napríklad máme jednotný dizajn webových stránok a iné maličkosti, o ktorých môžeme diskutovať, ale konsenzus nie je nevyhnutný. V strategických otázkach platí spoločný postup, stotožnenie sa. Napríklad ak by sme sa rozhodovali, či vstúpime na NASDAQ (elektronický trh s cennými papiermi v USA - pozn. Profit), celkom iste by sme chceli spoločný súhlas všetkých častí skupiny. Chceli by sme ho, hoci napríklad v takomto prípade môžu rozhodovať akcionári. Argumentujeme, presviedčame sa, diskutujeme. Nie je to jednoduché, vyžaduje si to veľa energie a času, ale vypláca sa to.
 
* Na sektor IT časť verejnosti stále nazerá ako na cieľ. Nemajú informačné technológie už budúcnosť za sebou, nefungujú už iba ako servis, prostriedok?
 
Keď som začínal študovať, osobné počítače neexistovali. Dnes je svet už úplne inde, je až neuveriteľné, ako sa dá komunikovať odkiaľkoľvek a s kýmkoľvek. Informačné technológie sú dnes služba, ktorá občanovi poskytuje možnosť získavať informácie. Zámerne hovorím o občanovi. Niekoľkí tvoria tím, viacerí sú komunita... Napokon je národ alebo štát. Informačné technológie nie sú dnes na najvyššej úrovni - teda v štáte - dostatočne rozvinuté, najmä v tom zmysle, aby boli službou pre občana. Ak sa občan presťahuje, tak iba zdĺhavo zisťuje, kde všade musí zmenu bydliska nahlásiť. Existujú technológie, ktoré to dokážu urobiť za občana, keby... Práve to keby je brzdou. E-government je cieľom pre tých, ktorí ho budujú, ale službou pre tých, ktorí ho chcú využívať. E- government je technologická záležitosť, ktorá je teraz taká spolitizovaná, že sama vyzerá ako politika. Od roku 2007 sa o tom hovorí a stále nič nie je hotové.
 
* Ak hovoríte o kontaktoch so štátom, ako hodnotíte skutočnosť, že celý IT sektor nemá vo verejnosti dobrú povesť? Veľa sa hovorí o korupcii, klientelizme.
 
Začnem možno nepriamo. Koncom minulého roka sme si povedali, že sa budeme primárne venovať súkromnému sektoru a z neho získavať vyššie výnosy. Budeme radi, ak nám v štátnom sektore ostanú obchody na doterajšej úrovni. Motívom je najmä skutočnosť, že súkromný sektor je neuveriteľne transparentný.
 
* V akom zmysle?
 
Je to jednoduché. Ak potrebuje súkromná firma nový informačný systém, tak sa nepozerá na to, či František pozná Jozefa, rozhoduje sa racionálne, chce najvyššiu kvalitu za najlepšiu cenu. Tendre v súkromných spoločnostiach sú tvrdé a nekompromisné, ale férové. Rozhodnutia, ktoré príjme zákazník, sú pre nás jasné a zrozumiteľné a posúvajú proces obstarávania dopredu, veci trvajú presne toľko, koľko trvať majú. V štátnom segmente je veľa rôznych vplyvov, každý každého pozná, často sa nevyberá podľa kvality a obsahu služby, ale zafunguje klientelizmus. Biznis so štátom je veľmi zložitý, lebo vplyvov je veľa. Viem o viacerých tendroch, kde som presvedčený, že prebehli korektne, a predsa ich napokon buď zrušili, alebo spochybnili. Na druhej strane viem o viacerých tendroch, o ktorých si myslím, že sa v nich dali vysúťažiť lepšie ceny, lepšia kvalita... IT sektor má dnes možno najnižšiu dôveryhodnosť vo verejnej mienke, ale môže si za to do značnej miery aj sám. Ale myslím si, že ani v IT by sa nemalo paušalizovať a vytvárať obraz prehnitého prostredia, lebo to tak nie je. Jednoducho, ani IT firmy nie sú v jednom vreci.
 
* Kam speje svet? Vďaka informačným technológiám dnes ľudia prijímajú násobky informácií. Nebojíte sa, že sa to zastaví a vy budete bez práce?
 
Aj tento problém má dve roviny. Jednou je kapacita mozgu, ktorý informácie zbiera. Druhou je, že sa zmenil život jednotlivca a spoločnosti, pretože naozaj veľa ľudí prežije viac ako polovicu dňa s tabletom, smartfónom či notebookom v ruke. Ľudia, ani kamaráti, sa už nestretávajú tak často ako kedysi. Všetci sú online, život sa odohráva na sociálnych sieťach. Socializácia ľudí sa znižuje, napokon pozorujem to už aj sám na sebe. Mozog má kapacitu určenú, nedá sa robiť upgrade. Neviem však posúdiť, či a koľko informácií ešte ľudia dokážu spracovať alebo koľko ich naozaj potrebujú.
 
* Ste špičkový manažér, ale máte aj rodinu. Zvyčajne sa na to pýtajú žien, ale aj muž si zaslúži otázku: Ako sa to dá skĺbiť?
 
Svoju prácu neviem urobiť za menej ako desať až štrnásť hodín denne. Nemám malé deti, sú už samostatné a ak sa nám zadarí, tak sa vidíme doma večer alebo občas cez víkend. Nemusím sa teda o deti starať, fungujem už iba ako poradca. Rozdelil som si život na dve oblasti, ktoré sa snažím vybalansovať. Plánovane robím s manželkou „tímbilding“, to znamená, že sa snažím, aby sme aspoň cez víkendy boli spolu a spoločne prežívali čas, športovali, rozprávali sa. Jedno obdobie som až fanaticky programoval, pracoval som do tretej v noci a ráno som pokračoval ešte predtým, ako ostatní doma vstali. Dnes mám upratané hodnoty, viem, že rodina je rovnako dôležitá ako moja profesia.

______________
 
Rozšírenú verziu rozhovoru nájdete na www.eprofit.sk
______________

Jozef Klein (51)
Jozef Klein absolvoval Matematicko-fyzikálnu fakultu UK v Bratislave, odbor teoretická kybernetika a matematická informatika. Pre spoločnosť Asseco Central Europe pracuje od roku 1996, najskôr externe, neskôr už ako interný zamestnanec na pozícii produktový a projektový manažér. Od roku 2002 je predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti Asseco Central Europe na Slovensku, od decembra 2009 aj predsedom predstavenstva rovnomennej firmy v Česku. V oboch spoločnostiach zároveň vykonáva funkciu výkonného šéfa. V októbri 2006 vstúpilo pod jeho vedením Asseco Central Europe na Varšavskú burzu cenných papierov. Stalo sa tak prvou slovenskou firmou kótovanou na zahraničnej burze priamym spôsobom. J. Klein získal ocenenie IT osobnosť roku 2010 udeľované neformálnym združením v rámci ICT komunity.

Súbory k stiahnutiu


Vytlačiť